Kedysi sa priebehu pôrodu nepripisovala veľká dôležitosť. Hoci sa aj dnes ešte občas stretneme s podceňovaním významu tejto udalosti, čoraz viac odborníkov naň už nahliada ako na dôležitý míľnik. Podmienky, za akých príde dieťa na svet, totiž majú vplyv na jeho ďalší život a vzťahy. Nie vždy sa však štart do života vydarí. Zdravotné problémy dieťaťa či matky niekedy neumožnia prirodzený pôrod alebo ho narušia neprirodzené zásahy zo strany zdravotníckeho personálu. Skorý kontakt dieťaťa s matkou, v najlepšom prípade neprerušený vážením, meraním či umývaním bábätka, však dieťaťu mnohé vynahradia.
Bonding by mal prebehnúť pri všetkých pôrodoch, kde to zdravotný stav dieťaťa a matky umožnia. Vďaka skorému kontaktu prebieha nielen prirodzené budovanie vzťahovej väzby, ale bonding stimuluje aj tvorbu materského mlieka v prsníkoch, napomáha bezproblémovému prisatiu bábätka, zníženiu krvácania po pôrode, lepšiemu hojeniu pôrodných zranení a v neposlednom rade spusteniu materinských inštinktov. Výskumy dokonca ukazujú, že vzťahová väzba, ktorá vďaka bondingu vzniká okamžite po pôrode, spája matku a dieťa intenzívnejšie ako tá, ktorá sa začne tvoriť niekoľko hodín po narodení.
Novorodenec nie je pripravený na to, aby bol zrazu „odložený“ sám v postieľke. Po bondingu by preto malo budovanie vzťahovej väzby pokračovať intenzívnym blízkym kontaktom matky s dieťaťom najmä v prvých troch mesiacoch bábätka. Toto obdobie nazývame „štvrtý trimester“, počas ktorého sa akoby ukončoval prenatálny vývin a dieťa sa pripravuje na „samostatný“ vstup do života. Napriek tomu, že dieťa už nie je v maternici, vníma samé seba stále ako súčasť matky. Potrebuje s ňou preto tráviť čo najviac času, či už na prsníku, na tele matky - v kontakte „koža na kožu“ alebo v šatke či nosiči.
Vďaka noseniu zažíva dieťa podobné podmienky ako pozná z obdobia tehotenstva – počuje tlkot matkinho srdca a jej hlas, cíti jej blízkosť, teplo a vôňu, vníma pohyby jej tela rovnako, ako to bolo v čase, keď bolo v brušku. Vďaka mame, ktorá sa snaží citlivo reagovať na potreby bábätka, a blízkemu kontaktu zažíva pocity dôvery pri spoznávaní nášho, preň nového, sveta. Tým mu mama pomáha vybudovať si tzv. bazálnu dôveru vo vzťahu ku svetu a dôveru v dobro ľudí.
