Dokážete si predstaviť, že kedysi existovali matky, ktoré detský plač takmer vôbec nepoznali? Nosenie pre ne bolo úplne prirodzené, deti mali stále blízko seba a plač počuli len zriedka. Hovoríme o matkách, pre ktoré bolo nosenie základom ich kultúry. Nejde však len o Indiánky či ženy z exotických krajín. Svoje deti nosili aj naše praprababičky. Používali na to tzv. plachietky, chúvičky či trávnice.
Nosenie má svoj pôvod zakorenený už v dávnej minulosti. Už vtedy sa totiž vedelo, že dieťa je najspokojnejšie vtedy, keď sa nosí, poprípade keď je v tesnej blízkosti rodiča. Čím je však spôsobené to, že deti sú na rukách také spokojné?
Dieťa jednoducho cíti lásku, nežný dotyk, istotu, no aj teplo vášho tela. Vďaka týmto pocitom sa dokáže uvoľniť, vyplaví sa u neho hormón oxytocín a dostane sa do psychickej pohody. Znamená to, že nie je také nervózne, lepšie zvláda bolesť, uvoľňujú sa mu koliky a samozrejme – menej plače.
Štúdia vedcov Ronalda G. Barra a Ursa A. Hunzikera dokazuje, že nosené bábätká sú šťastnejšie a menej plačú. V štúdii sa vedci snažili zistiť, či existuje súvislosť medzi nosením a plačom detí. Testovaniu boli podrobené deti od 4 do 12 týždňov veku. Počas testovania boli tieto deti rozdelené na 2 skupiny, pričom jedna skupina bola počas dňa nosená častejšie, ako tá druhá.
Rodičia bábätiek v nosiacej skupine museli svoje deti nosiť v nosiči alebo držať na rukách minimálne 3 hodiny denne. Z pozorovaní vyplynulo, že tá polovica detí, ktorá bola počas dňa nosená častejšie, vykazovala o 50 % menej plaču nielen počas dňa, no aj v noci. Pozorovania teda ukazujú, že nosenie a fyzický kontakt má na pohodu dieťaťa jasný vplyv. Celú štúdiu v angličtine si môžete prečítať na tomto odkaze.
Detský plač je dnes v našich končinách považovaný za prirodzený a veľmi častý. Stal sa akýmsi očakávaným spoločníkom rodičovstva, ktorý je vraj úplne bežný a normálny. Je ale plač skutočne taký neškodný?
Detský plač je vyčerpávajúci nielen pre rodičov, no predovšetkým pre dieťa. Dieťa totiž počas plaču dostáva do mozgu príval stresových hormónov, ktoré mu z dlhodobého hľadiska môžu spôsobiť rôzne poškodenia. Ak vám teda niekto povie, že máte svoje dieťa nechať vyplakať, nepočúvajte ho a konajte podľa svojho materského inštinktu.
Nosenie dojčiat v ergonomickom nosiči, nosiacej šatke či na rukách je naopak veľmi dôležitou súčasťou rozvoju tzv. „základnej dôvery“ v láskyplnom vzťahu matky a dieťaťa. Dieťa si vytvára k matke dôveru a prehlbuje sa ich vzájomná citová väzba. Veriť by ste nemali ani tvrdeniam, že deti budú kvôli noseniu rozmaznané a nesamostatné. Štúdie tieto tvrdenia vyvracajú a hovoria presný opak – nosené deti sa oveľa skôr stávajú samostatnými.
Nosenie je rozhodujúce aj pre rozvoj empatie, súcitu a svedomia. Stanovuje zároveň biologické a psychologické základy pre všetky ostatné ľudské vzťahy. Prvých pár mesiacov je teda skutočne kľúčových pri utváraní charakteru dieťaťa, a zároveň budovaní si jeho pevného vzťahu s rodičmi. O tom si však už môžete prečítať v našom staršom článku s názvom: Nosenie prehlbuje vzťah medzi dieťaťom a rodičom.
