Kontaktné rodičovstvo nie je novodobým výmyslom moderných matiek, ale vychádza zo života prírodných národov, ktoré deti prirodzene zapájajú do života rodiny a komunity. Kontaktné rodičovstvo vedie rodičov k tomu, aby svoje dieťa počúvali a reagovali na jeho potreby. Tento spôsob výchovy nemá presné pravidlá a rešpektuje jedinečnosť každého dieťaťa. Vyžaduje zapojenie materinského inštinktu, vďaka ktorému by sa mala matka „napojiť“ na svoje bábätko a jeho potreby. Prvoradým cieľom kontaktného rodičovstva je nadväzovať puto so svojím dieťaťom už v brušku a rozvíjať ho ďalej hneď po pôrode v ďalších vývinových fázach.
medzi ktoré patrí bonding, dojčenie na požiadanie, nosenie, spoločné spanie a vedomosť, že dieťa má na plač vždy dôvod (teda sa plačom nesnaží manipulovať rodičov).
Bonding alebo kontakt „koža na kožu“ prirodzene nadväzuje na prenatálne pripútanie, ktoré vzniká v priebehu tehotenstva. Mal by prebehnúť okamžite, neprerušovane po pôrode bez zbytočných zásahov (váženia, merania a umývania bábätka). Bonding napomáha rýchlejšiemu spusteniu materinských inštinktov a hojeniu u matky, a tiež podporuje tvorbu mlieka.
Dojčenie uľahčuje prechod bábätka z maternice na náš svet a je akýmsi symbolickým pokračovaním pupočnej šnúry. Význam dojčenia nespočíva len v nakŕmení bábätka, ale pomáha mu upokojiť sa, lepšie zvládať bolesť a prehlbuje vzťah s matkou.
Pri dojčení neplatia žiadne pravidlá (kŕmenie v trojhodinových intervaloch a pod.) dovtedy, kým ich nezavedie matka. Pokiaľ žena dojčiť nemôže, je dobré zaviesť rituály aj pri kŕmení z fľaše (môžete držať bábätko v náručí, udržiavať s ním očné spojenie, spievať mu).
Nosenie napomáha bábätku po narodení adaptovať sa na nový svet tým, že mu pripomína podmienky, ktoré pozná z maternice (teplo a vôňa matky, tlkot matkinho srdca a jej hlas, jemné pohyby jej tela). Nosené bábätko sa stáva prirodzenou súčasťou života svojich rodičov a učí sa v ich náručí.
Spoločné spanie pozitívne vplýva na fyziologické funkcie spiaceho dieťaťa a matke umožňuje lepšie si odpočinúť tým, že k budiacemu sa bábätku nemusí vstávať. Dieťa sa často zvykne budiť len preto, aby sa uistilo, že je mama pri ňom, a vďaka spoločnému spaniu býva jeho spánok pokojnejší. Dôležité je vedieť, že bábätká väčšinou nedokážu zaspať samé a dojčenie a nosenie nám môže uspávanie uľahčiť.
Plač dieťaťa je v našej kultúre považovaný za niečo nežiaduce a rodičia ho často vnímajú ako svoje zlyhanie. Plač je však hlavným komunikačným prostriedkom novorodenca, ktorým nám dáva najavo, že ho niečo trápi a potrebuje pomoc.
Kontaktné rodičovstvo má veľký význam pre dieťa, ale aj pre rodiča. Deti vychovávané týmto spôsobom bývajú spokojnejšie, lepšie spolupracujú a vyrastajú v psychicky vyrovnaných a samostatných jedincov. Dieťa získava základy sebadôvery, sebaúcty a zdravého sebavedomia a tiež pocit, že môže dôverovať a spoľahnúť sa na iných ľudí.
